Zavrieť oči

Videli ste ten film, kde hral Bolek Polívka takého smutného pána, ktorý sa obliekol do čierneho a čakal, že práve teraz zomrie? A stále tak smutne a oduševnene opakoval Mě buší srdce.

Tak mi je. Búši mi srdce, tri údery na jedno slovo. Chcem zaspať a spať, ale nedá sa.

Naša Evka bola dnes proaktívna. Ale ako!
Sedeli sme s jedným zákazníkom, jednanie, plány, projekty. No príšernosť a moja práca. Od desiatej asi do tretej poobede, naštastie aj s obedom.
Prišla som do práce a naša proaktívna Evka mi spravila raňajky a k tomu kávu. Nevnímala som jej chuť, tlačila som do seba ešte teplú višňovú šatôčku. A potom si oprašovala cukor z nosa.
Na jednaní sa samozrejme ponúkala aj káva, tak som povedala Evke, že nech správí aj mne. Namiesto šálky hrnček.
Pred obedom ešte jedna. A poobede ďalšia.
Konečne ten cirkus skončil, sadla som si u seba za stôl, vyložila nohy a privrela oči.
"Spravím ti kávu?" spýtala sa Evka od dverí.
Jasné, že som prikývla. Takže ďalší hrnček.

Niekedy sa prechádzam po firme. Len tak. Vyzerá to síce frajersky, akože rozmýšlam, ale ja sa len prechádzam. Niekedy aj po balkóne. Niekedy jem pri tom jablká.
Tak som si zašla do kuchynky pre jablko a tam presso stroj. Taký ten vážnejší druh aj s vyhrievaním na šálky. Cak, cak, pohli sa kolieska.
"Evkáá!" zakričala som. "Čo je toto?" prstom som ukazovala na tú mašinu.
A ona úsmev od ucha k uchu. Že tu boli z tej a tej firmy, že nám to zapožičajú na vyskúšanie a aké to má funkcie, malá káva, veľká káva, zrnká sem, voda tam. Firma sa stará aj o čistenie, kávu dodá. A na dva týždne to máme zadarmo.
Cak, cak, cak.
Oprela na mňa oči ako psík, ktorý čaká, že ho pohladkám. Ale mne sa spätne vybavila chuť každej kávy.
Ja pijem inak ten prefabrikát, ktorému sa hovorí instantná a robím si ju slabú a s mliekom. Takých môžem aj viac za deň. Ale...
"A všetky kávy si dnes robila na tomto?" opýtala som sa a presne som vedela ako to skončí. Muselo. Cak, cak, ck, ck, kolieska zrýchlovali.
"Jasné." ešte stále nadšene odpovedala Evka.
"Aj mne?" pokračovala som.
"Že váhaš."
To už som bledla. Toľko kávy, napadlo ma. A teraz to ešte aj vedieť. Začala som ich počítať...
"A tebe som robila tieto malé," ukázala na obrázok malej šálky. "Dve naraz a potom som ti ich zliala do hrnčeka." zabila klinec.
...a prenásobila som to dvomi. C-v-a-k.

"Zajtra asi neprídem, volajte mi len poobede," povedala som Evke pri odchode.

A tak sedím doma a búši mi srdce. Vypila som asi štyri litre vody a vyčúrala osem. Pozerám už tretí film, druhý dvakrát, lebo som robila večeru. A nemôžem spať.
Pôjdem do vane, napustím si horúcu vodu a ľahnem si tam. A keď odtiaľ vyleziem, voda bude hnedá a bude voňať kávou.