Mám čas, chvíľu

Vstala som. Nerobím to často, ale v nedeľu sa snažím vstať skoro alebo aspoň skôr. Skôr ako v sobotu alebo v pracovný deň. Asi tak do ôsmej. Ale musím vstať z postele, nie len otvoriť oči, to by mi dlho nevydržalo. Aj kniha by ma uspala.
A tak sedím alebo stojím pri okne alebo na balkóne a dívam sa na mesto. Nie je to úplne zaujímavé, len to vypĺňa obzor, niekedy aj myšlienky. S hrnčekom čaju, alebo hrnčekmi čajov. Niekedy si zoberiem aj ďalekohľad. Raz som dokonca uvažovala, že si kúpim taký ten veľký na nožičkách. Taký čo mi priblíži okná z mesta tak, že rozoznám farbu očí, keď tam niekto bude stáť.
Ale mne na farbe očí nezáleží a v nedeľu ráno aj tak všetci ešte spia.

O tomto čase si predstavujem surealizmus. Možno v inom meste. Neviem. Ale tu, v Bratislave, ktovie, či by to bolo možné. Ulice voňajúce raňajkami a novinami, rozhovory, úsmevy. Všetci sú na seba milší, bezprostredneší.
Len tak posedávajú v kaviarňach alebo v parku.
Slečna sedí na lavičke, tvár má otočenú do slnka a oči privreté pod slnečnými okuliarmi. A pán v rokoch ide s Danym (to by mohol byť nejaký štvornohý orech) okolo a díva sa na slečnu a celý čas sa usmieva. Dany k nej pribehne, oňuchá ju, slečna otvorí oči a všimne si ich. Tiež sa usmieva.
Pán si k nej prisadne a začne jej rozprávať... niečo, na tom nezáleží. Nie dlho, potom sa postaví, zaželá pekný deň a odíde na kávu do kaviarne Nad bránou, lebo ako povie: "V iný deň by som tam nešiel, ale v nedeľu tam nechodí majiteľ, tak je tam veľmi príjemne. Dokonca aj káva je chutnejšia."
A slečna si domyslí, že majiteľ je asi sviňa a otravuje v každý iný deň. Poškrabe Danyho za ušami, ten odbehne a tak sa deje všetko ďalej. Asi tak do tretej poobede.

Najradšej

Zvládla som to. A bravúrne, king-kong sa nekonal, pretože som sa šikovne najedla. Unavená z času. Kontrakt vo vrecku, alebo aspoň v zasúvke alebo kde. Šéf ma má rád, Belgičania milujú a niektorí z nich by ma aj pomilovali. Svine.:-)

Ale.

Najradšej spííím a svet je tmavomodrofialový,
najradšej spím a sníva sa mi o mne,
najradšej spíííím a vo vlasoch mám vietor.
A najradšej...
....už naozaj idem spať.

Nie je deň ako deň

Odpuste tie hrubé slová: Keď sa jebe, tak sa jebe.

Dnes akoby všetky nočné podniky otvorili už o ôsmej rána. A slečny postávajúce akoby ani nešli spať. A všetci a všetko spolu a naraz. Akurát, že čisto asexuálne ak nie anti-sexuálne.
Erotický deň, čo sa mohlo do... to sa aj do...lo.

Zvyčajne vstávam na ten zvuk, ktorý vydá mobil, keď začne hrať budíkovú melódia. A potom chvíľu počúvam tú mp3ojku, čo som tam nahrala.
Dnes ma zobudilo zvonenie: "Dievča vstávaj, nech si v práci za polhodinu". Povedal môj šéf.
Zamrmlala som niečo v tom zmysle, že ani keby po mňa poslal vrtulník a čatu ranných upratovačov môjho tela a zovňajšku. "A vlastne ani zanič." Dodala som.
"Nežartujem, pohni si."
A to je prúser. Aby som bola tématická, je to v... presne tam, keď je šéf vážny a má tichý unavený hlas.
Za tri minúty volal jeho syn, že je na ceste na letisko, či mám pre neho niečo. Nič. Ani som len nezabrala, ani ťuk.
Nahádzala som veci do malého batoha, sadla k malým vločkám a hľadala cez mobil ten správny e-mail.
Auto v práci v garážach, notebook v kancelárií. Môj bicyklový nápad. Som mimo.

A vlastne jediná pozitívna vec tohto dňa bol bicykel. Vďaka nemu som sa do práce dostala v rekordnom čase. To nebolo kvôli zápcham. Bola len jedna jediná, celou cestou odo mna až do práce.
Našla som mail. A do (presne až tam) - náš najväčší klient z Belgicka. Všetko som poslala na tlačiareň a seba do sprchy. Posledný papier vyliezol z tlačiarne presne vtedy, keď ja zo sprchy.
No, nie celkom, ale bolo toho fakt veľa.
Nikto v práci. Je zbytočné volať niekomu, to spravil šéf ráno. Len jeho synovi posielam sms ako je ďaleko.
"Stojím v zápche.:)" Šikovný chlapec, to je polhodina k dobru.

A potom to nejak šlo, prišiel šéf a naša Evka a začalo sa to hýbať. Potom Belgičania. Potom sme s Evkou točili zadkami pri malom občerstvení a ako tak šlo.
Potom sme prešli k pracovným veciam a začali "rieeešiť" a to už tak nešlo.

Som zvedavá na zajtra. Vlastne nie som. Ale to je vlastne jedno. Zajtra bude. A večer pôjdeme na večeru a lahvinku kvalitného vína. To znamená - ako posledne - opica ako king-kong.
Ale poučená z minula som vydala rozkazy: celý deň som na mastných jedlách. Ráno bude slanina. Lenže len pre mňa, Belgičania nech si dajú jogurtík, vločky a slabý obed. Najlepšie len kávu alebo tak maximálne kávu s cukrom.
A v stredu im budem robiť zle.

Všetko o Kube

Všetko, čo potrebujete vedieť o Kube je na Kube. A ešte vám k tomu aj poriadne nalejú.

A keď si predstavím, že už tam nie som a že som tu a kam a čo musím zajtra... Chcem vlastnú Kubu, najlepšie vo vedľajšej izbe alebo v čarovnej skrini. A tie skrine chcem dve, jednu doma a jednu v kancelárií, hneď vedľa stola.