February 13, 2007

Pracovná ma(ka)ačka

Šéf je na dovolenke. Na mesiac. Šéfujem ja.

Asi pred polrokom som skoro skončila v nemocnici.
"Zajtra odlietam na dovolenku, na mesiac máš firmu na povel," povedal mi do telefónu večer a na druhý deň odletel. Keď sa vrátil, vzala som si dva týždne voľna a týždeň iba spala. Chcela som ho zabiť, ale bola som unavená.
Keď som prišla do práce, len som mu kvalitne vynadala.

"Najbližšie, keď to urobíš, odchádzam," povedala som mu. Vyhodil by ma kľudne a našiel namiesto mňa niekoho iného, s tým by problém nemal. Ale štvalo by ho, že nemôže k moru.

Takže túto dovolenku sme plánovi spolu, asi od začiatku decembra. Moje podmienky boli jasné. Všetkým pošle mail z letiska, tesne pred odletom. Mám plnú moc. Nad prácou a pracovnými záležitosťami, nie nad firmou ako takou. Nesmú mi práve začínať krámy. A chcem dvojnásobný plat.

Aj tak nestíham. Firmu zvládam, ale keď prídem domov, som hotová. Otvorím dvere, zamknem a zavrie sa mi jedno oko. Idem rovno k posteli. Ak mám silu, tak sa vyzliekam cestou, ale niekedy aj nie. Zvalím sa do postele a zaspím.
Ak sa preberiem uprostred noci, dám si sprchu. Do vane nemôžem, lebo tam by som zaspala. Potom naspäť do postele.

Keď sa ráno zobudím, som mimo. Chvíľu to trvá. Ako hovoria naši technici - štartujem pomaly. Potom si spomínam, čo som mala a čo mám spraviť.
A spomenula som si, že musím na benzínku. V kuchyni si najprv spravím kávu, inak som hotová. Otvorím dózu a... káva nikde. Keď je šéf preč, dávam si dvojnásobné dávky.

Dala som sa ako-tak doporiadku, čo je u mňa jednoduché - stačí ma učesať. A šla som do práce.
Benzínku mám pár krokov z domu, prišla som tam, objednala si dve kávy a kúpila sladké sladké. Šatôčky a hrebene a jablkové a višňové... a dosť.
Potom som sa vrátila pre auto na parkovisko a s ním znovu na benzínku pre plnú.

A potom do práce, kde som dokončila malovacie práce na ksichtíku, dala si ďalšiu kávu... A kolotoč mohol začať.
A takto to bolo celý týždeň a ešte tri bude. Svrbí ma z toho celé telo. Chcem ultra-profesionálnu masáž chrbta, lebo ma bolia stavce. Chcem menej práce. A chapavejší svet. A ešte chcem iné veci. Asi chcem toho priveľa.

6 comments:

dievčatko s dáždnikom said...

waw, no tak sa drž dievča :o)

Aventerra said...

povedala by som, že chceš minimum, nie priveľa; bohužiaľ, dnešný svet je, aký je, a tá naša politika je ,,stavaná" špeciálne pre určité osoby..

inak je to užitočné, že vieš dostať takto ľudí ,,pod seba'' :)

vydrž a poriadne si uži dovolenku :))

sas said...
This comment has been removed by the author.
sas said...

nechce sa mi verit, ze zenska nezvlada tak ulohy ako chlap.naisto to prehanas a chces sefikovi dokazat, ze sa nemylil, ked ta vybral zastupovat.. a robis preto maximum. casom by si si zvykla, ale nemala by si byt taka perfekcionistka

Unknown said...

Sasanka, skús si to, ak bude príležitosť.:-)
Viac ako polovica kolegov je odo mňa starších a veľká väčšina služobne starších. Ja to zvládam, len nestíham, to je to.
Šéf chodil hrať s klientami golf a teraz musím ja. A vieš ako dlho trvá jedna hra? Žartujem.:-)
Je to len práca za dvoch a niekedy aj viac

Anonymous said...

Great work.