Popíjame si

Približne okolo asi zhruba cca tak nejak o na obed prišiel do firmy víkend. Doniesli ho kolegovia z obeda. Zdiaľky som ho odhadla na 7dcl, cez igelitovú tašku. Pán Fernet Horký.
Neuhádla som. Campari. A hneď som aj pochopila, prečo naša Evka napchala chladničku ráno džúsmi. A priniesli mi aj obed. Úplne sa hodil ku Campari. (tu je obrázok ironického ksichtu) Čína z fast-číny na Miletičke. (grg).
"Čo oslavujeme?" vyrútila som sa na kolegov, hneď ako som prehltla obed. Nejedla, ale hltala. To je ale iná téma.
"Oslavujeme prvý piatok v týždni," povedal jeden z nich a dal mi do ruky Pán Fernet Horký, také lepšie pol-deci.
Natiahla som ksicht, čo to má byť.
"Najprv sa naštartuj."
No tak to hej, to je starostlivosť. A tak sme si pracovne drinkovali až do piatej a pobrali sa domov. Všetci cez garáže, vybrať veci a svorne do taxíkov.
A ja k Eve, lebo potom alkohole mala takú príjemnú náladu, ktorá nechcela byť sama a potrebovala sa rozdávať. Dobro a úprimosť zo všetkých zákutí duše.
"Evka a máš nakúpené?" vyzvedala som. Predsa len, obed dávno za nami a pred nami dlhá noc.
"Plnú chladničku, zlatko, neboj sa." Ona mi hovorí zlatko, lebo ju vo firme neotravujem. Lebo ja som úprimná k šéfovi a ten je potom úúúprimný ku každému.
"Už minulý týždeň som chcela spraviť nejaký žúr," pokračovala, "ale nejako mi to nevyšlo. Lenže dnes už musíme. Od stredy sa mi nedá zavrieť barová skrinka, lebo je plná. Niečo musíme vypiť!"
To už hej, pomyslela som si.
Ja mám rada jej byt. Nechal jej ho jeden z jej bývalých, asi ho nepotreboval. Tak ako nepotreboval každý polrok nové BMW.
Tak som robila tri rýchle večere na studený spôsob, mastnejšie aby sa nám s tými fľašami darilo. A priznám sa, že pila hlavne Evka, lebo chcela byť čo najúprimnejšia.
Malo to vcelku rýchly priebeh. Už spí a ja zvládam napísať jedno slovo maximálne na tri pokusy. A musím skončiť lebo na delete bude jamka za chvíľu. A aj tak musím ísť tam, kam aj kráľovná chodí pešo.