Lepkavé teplo

Mala som skvelý plán; vstať ráno skôr ako sa zabudí teplo v uliciach, skôr ako sa upchajú cesty a prísť do práce skôr ako bude potrebné zapnúť klímu. Plán vyšiel.
Ale úplne inak.
Veľmi skoré ráno prišlo niečo po desiatej, keď so mnou trhlo, že ma žralok uhryzol do lýtka. Mala som sen z Austrálie. Asi. Žralok sa zmenil na Denisu, držala ma za lýtko.
"To je sexuálne?" spýtala som sa jej a pozerala na jej ruku.
"Chcela by si?" vynašla sa.
Zamrnčala som, niečo ako MMMmmm a hlava mi padla na vankúš. "Chce sa mi spať, dnes nikam nejdem."
"To by si mala, už tri-krát ti zvonil telefón. Povedala som, že ešte spíš, lebo si pracovala do tretej rána," povedala.
"Dík," pípla som.

Prvú šupu som dostala, keď som vyšla z domu. Bolo to také zaucho po celom tele a teplom. Nech sa deje, čo sa deje, idem do vody. Odviezla som sa k Zlatým pieskom, prezliekla plavky v aute a hodila som sa do vody. Plávala som a premýšľala o práci. Zostavila som si plán, komu volať a čo vybaviť.
Vyšla som von, telefonovala, vytiahla notebook, pripojila sa a pracovala.

Po pár hodinách mi došla aj náhradná baterka a vypol sa mi mobil. Neznášam stav, keď naozaj musím ísť do práce.

Slnko na dotyk

Vypadla som z mesta. Čaj do termosky, spacák, ošuchaný kevlar na zadku. Nikde nikto.

A ráno na ďalší deň som mala hlavu v oblakoch. A nohy pevne na zemi. Bežala som a nechcela prestať. A potom som bežala tak rýchlo, že som ani nemohla. Bola to otázka času, robila som, čo som mohla. Nakoniec som predsa len zakopla a spadla. A odrela si lakeť. Nevadilo.
Ostala som ležať, dala batoh pod hlavu. A tá hmla ešte trochu klesla a keď som vystrela ruky, robila som v nej prstami čiary. Vyšlo slnko, všetko bolo jasné, nad slnko jasnejšie.
V chate pod Chlebom som zadriemala po šošovici. Prišli nejakí hluční ľudia, tak som bežala ďalej.

Kašlem na všetko. Na prácu. Na plány a projekty. Na firmu. Na šéfa. Na mesto.
Ale asi iba dnes.:-(

:-) Bolí ma lakeť a na stehne mám modrinu.