Nový film

Toto je scenár k novému filmu. Ešte nemám presný názov, a tak pracovný je zatiaľ Vivi a jej nuda v sobotu.

Záber na dvere zvnútra bytu. Zvuk kľúča v zámku a dvere sa otvoria. Vôjde Vivi, trochu sa usmieva, má na sebe teplákovú súpravu a zimnú čiapku, s brmbolcom. Kľúče hodí na skrinku, ale skĺznu sa po doske na zem. Nechá ich tam.
Vyzuje tenisky, jedna sa prevráti na bok, šporovú tašku len spustí z pleca.

Prejde do obývačky, do ktorej poobede svieti slnko a je vyhriata. Ľahne si pred hi-fi na zem, na hrubý koberec, roztiahne ruky a zhlboko sa nadýchne, zadrží dych.
Nechá na seba svietiť slnko. Potom pomaly vydychuje, ponaťahuje sa a z hlavy stiahne čiapku. Má mokré vlasy a stále sa usmieva. Potom sa postaví, čiapku nechá na koberci a ide do chodby.
Z tašky vyberie uterák a plavky, uterák zavesí na šnúru na terase a s plavkami ide do kúpeľne. Hodí ich do umývadla, umyje si nad nimi poriadne tvár a načiahne sa pre kefku a pastu. Umyje si zuby a na plavky pustí vodu.
Pozrie sa na seba v zrkadle, ponaťahuje sa ako mača, aj tak zamraučí. Prejde do kuchyne, postaví vodu na šporák a da si pár hltov z fľaše minerálky, ktorá je na kredenci. Vytiahne hrnček, sitko, do ktorého nasype zelený čaj.
Chvíľu pozoruje čajník.

Pozbiera taniere a poháre zo stola, vyberie novú hubku a začne umývať riad. Hudba, ktorá doteraz znela ako podmaz na pozadí trochu zosilnie, aby ju divák vnímal.
Záber na Vivi je z profilu, trochu tancuje a sem-tam je počuť pohmkávanie do rytmu.

Akoby si na niečo spomenula, prudkým pohybom zastaví vodu, prejde k hi-fi a pustí hudbu. Z reproduktorov sa ozve rev hudby, je veľmi nahlas. Je to úplne iná hudba, ktorú si doteraz pohmkavala, ktorá znela ako podmaz, je to tvrdý rock alebo až ľahší metal. Niečo ako Metallica.

Vivi nakloní hlavu na bok, zoberie ovládač a ešte pridá zvuk. Spieva si interpretom, presne, synchronizovane. Jej hlas prehlučí zvuk kapely. Vráti sa k neumytému riadu.

Znovu záber na vchodové dvere. Otvárajú, ale zvuk kľúča nepočuť. Do bytu vôjde Denisa. Vyzuje sa, uloží svoje aj Vivine topánky zdvihne kľúče zo zeme. Prejde do kuchyne, kde práve Vivi natrasia hlavou do rytmu a umýva riad.
Dena si sadne na dosku kuchynskej linky a zboku pozoruje Vivi. Tiež sa mierne usmieva, pobavene.
Pesnička končí a tíchne. Vivi si až teraz všimne Denisu a usmeje sa. Hi-fi stíchne úplne, záber na displej ako dohrala posledná pesnička. Záber do kuchyne.
"Nie si chorá?" opýta sa Denisa.
Vivi: "Prečo? Ten metal?"
Denisa: "To nie. Ale umývaš riad."

Vivi pozrie z Denisy do drezu a späť na ňu. Potom len mykne plecami.

Opona. Jaj, to je film... Tak klapka. No skrátka, bude to trhák. Titulky.

Po mene režiséra znovu začne hrať metalová hudba. Obraz ukáže koncert kapely, veľké pódium, silná aparatúra a silná kapela, asi naozaj Metallica. Zo záberu je cítiť, že koncert je obrovský.
Záber preskočí na Vivi a Denisu ako skáču do rytmu a natrasiajú hlavami. (Smola je, že ani jedna nemá dlhé vlasy.) Ale ako sa zdá, sú na koncerte samé.

Potom sa záber vzdiali, hudba graduje, predznamenáva maximum na krivke, začína refrén. Záber na tváre, obidve sa usmievajú, v očiach sa lesknú slzy. Refrén spievajú zo spevákom, ale ich hlasy nepočuť. Namiesto toho počuť zbor vokaliestiek. Je to stereo a tak speváka počuť z jednej strany a vokalistky z druhej.

Refrén končí výkrikom a nasleduje gytarové sólo. Počas sóla je záber na kopu neumytého riadu, ostáva ako pozadie. Pokračujú titulky.

No ako vravím - trhák.

Definície

Záťah z nejakého hypermarketu mi Denisa oznámila ešte cez deň. Juhoafrická a čílska kuchyňa. A položila, tak som sa nestihla pýtať na podrobnosti.
Doma bol slovenský cestovinový základ, teda nechýbala slanina, nejaké syry. A hlavne niekoľko fliaš vína z JAR a Chille.
Pri druhej sme si robili srandu zo všetkého. Svet voňal. Trochu po víne, trochu vypratým pradlom, čo bolo hneď vedľa na sušiaku. Trochu cukrovou vatou, ľahkosťou bytia, životom. Mojím. Bolo mi fajn.

Minuli sme tretiu. Pustili sme si telku, komentovali všetko, čo sme videli. Vypli sme zvuk a pustili do toho rádio.
A potom začali hrať tú pesničku, takú starú... povedz mi otec, ty predsa všetko vieš, čo je ... a tam ide nejaké slovo. A odpovede sú nenormálne múdre. Tak sme vymýšlali lepšie.
Keď pesnička skončila, Dena sa spýtala, čo je láska?
Pozrela som na ňu, chcela niečo vymyslieť, ale bola vážna, bez úsmevu, bez náznaku srandy.
No zbohom.
A potom hovorí.
Láska je neexistencia inej možnosti.
Otvorila som ústa, ale...
Dobrovoľná, chcená, totálna. Keď zo všetkých možných aj nemožných možností, iná pre mňa a pre tú druhú neexistuje.

Nerada triezviem takýmto spôsobom a tak rýchlo.

Zdvihla sa, pípla niečo ako dobrú noc a nechala ma tam aj s fľašou. Tak a nech, povedala som si. Vzala som pohár, fľašu a šla si napustiť vaňu. Pomaly dopijem, pomaly vytriezviem. A potom... realita spadni si na mňa. A ráno mi bude na nič zo skutočnosti.

Po pár slovách

Zážitky a zvuky a obrazy a pohľady. Kopce a chaty medzi kopcami.
Ale nechám si to pre seba.
:-)

Pár slov.

Dovolenka. Nič neriešiť. Hory. Jeseň. Farby. Slnko. Skaly. Chlad. Vzduch. Rýchlosť. Moje vlasy. Smiech. Hlboko spať. Noc. Samé hviezdy. Vône. Krása. Teraz.