Móda

Na jednom blogu som si prečítala, že ani jeden blog v slovenčine sa nezaoberá módou. Tento blog: trendbender.blogspot.com. Konečne mám na čo klikať aj v práci. Vďaka dievča.

A okrem toho som zistila, že to decko - rozumej Denisina frajerka Nina - je módny maniak. Včera som s ňou absolvovala náročnú vysokohorskú turistiku po nákupných centrách, pretože niekedy na začiatku týždňa som zaúpela: "Nemám, čo na na seba."
A to decko mi urobilo takú raziu v šatníku, že som len oči otvárala. Kým moje šatstvo lietalo po izbe, sedeli sme s Denisou na gauči a nemo to sledovali.
"A ty s ňou žiješ?" nahla som s Dene.
"Keby si vedela ako dobre vie šaty dostať zo mňa," pousmiala sa ona.

Asi polovica mojich vecí neprešla cenzúrou. "To máš na neformálne piatky, leháro víkendy, na záhradu alebo čo ja viem," vyhlásila malá a prešla k druhej polovici.
Začala kombinovať jednotlivé kusy oblečenia, systémom toto s tým alebo s týmto. Tieto dve veci nikdy spolu a tak.
"Nemôžeš mi nejako nenápadne tie kusy očíslovať a spraviť prehľadnú tabuľku s kombináciami?" spýtala som sa jej.
"Vivianka, ale tu musíš reprezentovať, ty musíš žiariť."
Kým som stihla prepnúť, od kedy som Vivianka, ozvala sa Denisa: "Panáka?"
Obidve sme sa otočili na ňu. Dena - rifle, tričko, tenisky. Závidím.
"Toto čaká aj mňa?" spýtala sa Denisa Niny s obavou v hlase. Hranou. Len Nina to ešte nerozozná.
Nina sa nadýchla, rozžiarili sa jej oči a už už chcela niečo povedať.
"Nech ťa to ani nenapdne," precedila cez zuby Dena. Vstala, dala jej pusu a šla do kuchyne.

A po čaji sme absolvovali tie obchodné centrá. Denise som povedala, že musí ísť s nami. Päť veľkých tašiek plných vecí. A telefón plný emesiek výpisov z banky. Ja plná únavy.

Prišli sme domov, tašky padli na zem, my s Denisou na gauč. Malá otvorila šatník a začala ukladať veci. A len tak cez plece hovorí: "Zajtra zavolám mamine, nech nám dohodne stretnutie u Hložníkovej. Potrebuješ pár šiat šitých na mieru."

Keby bol toto americký film, tak... (scenár)
Po tejto vete vytiahla Vivi pochromovanú Desert Eagle .45, nedbalo zdvihla ruku a potiahla spúšť. Nina práve držala posuvné dvere, keď ju zasiahla strela do chrbta a odhodila na zem do šatníka. Jej ruka trhla dverami a tie sa začali zatvárať. Pás svetla vychádzajúci zo šatníka sa zužuje.
Záber na gauč. Vivina ruka s pištolou padne dole. Denisa nastaví ruku (gimmie five) a Vivi s pohľadom upretým niekam za šatník nedbalo odpovie voľnou rukou.
...tma
...hudba
...titulky

Sviatočné strihanie

Mám nechuť. Totálnu. A ku všetkému. Nechce sa mi. Toľko premáhania k písaniu.

Strih 1 - Niekedy pred Vianocami
Nina mi doniesla dar. V dvoch veľkých taškách krásne zabalená nádherná posteľná bielizeň. Sama by som si nevybrala krajšiu. Že ona vie, čo pre mňa znamená vlastná posteľ.
...a tak... "vieš... keď sme si nás tam s viackrát Denisou nechala..."
Lenže za tie obliečky by som si kúpila novú postel. Ak nie dve. Tak som ju posadila k telke a šla spraviť čaj.
Volám Denise.
"Ty vieš niečo o veľkom dare, čo som práve dostala od Niny?" pýtam sa jej.
"Dar?"
"Aha, tak nič."
Nemusím ju zabiť, že nie?"

Volám šéfovi.
"Bola som dobrá celý rok? Čo dostanem pod stromček?"
"Bola si vynikajúca, ale tento rok Vianoce nebudú."
"A je to vážne? Stačil by aj štrnásty plat," a položila som. Pre istotu.

Vrátila som sa k Nine.
"Nepáči sa ti to, že?" pozrela na mňa zranená srnka.
"Až príliš, ale nemôžem si to vziať. Zaplatím ti to a ty ma pozveš na kávu."
Tak sme sa chvíľu hádali a ona mala v kútiku oka slzu. A nevedela ma pochopiť. Lebo... lebo.
Lebo je príliš mladá. Lebo je príliš fajn. Lebo... ako to napísať... lebo jej mamka za mesiac zarobí to, čo ja za rok. Alebo dva. Lebo jej otec za mesiac zarobí to, čo jej mamka za rok. Alebo dva.
Ale ukecala som ju.
Potom prišla Denisa, prevrátila oči a šli niekam von.

Strih 2 - Tesne pre Vianocami
Denisa s Ninou odišli na chatu na hory. Konečne sama doma.
Mám plán.

Strih 3 - Vianoce
Prišli dvaja anjeli. Moja malá dvanásť ročná dizajnérka a jej otec. Malá pochválila stromček, darčeky, telku, papuče a čaj. Jej otec večeru.
Na Štefana sme ho vyhnali preč za jeho partiou a ostali sme samé dve až do Nového roku.

Strih 4 - Medzi sviatkami
"Vivianka a v tejto izbe prečo nebývaš?" spýtala sa Malá dizajnérka, keď vošla do "detskej" izby. Je to tak smiešne milé, keď ma tá malá volá Vivianka.
Keď som kúpila byt a všemožnými úpravami dostala z neho to, čo mám, túto izbu som nechala bez zmien. V plánoch zostala zapísana ako detská.
A tak ma napadlo, že je najvyšší čas prerobiť deckám izbu.
"Vieš čo," hovorím malej, "spravíme tu Denise izbu."

Strih 5 - Silvo
S Malou... ozaj - Dominika. S vineou. A ohňostrojom.

Strih 6 - Izba
Už som objednala nábytok...