Indispozícia endorfínov

Nemala by som čakať, že sa niečo stane, "že vlak nezastaví na konečnej", ako sa spieva v tej pesničke.
Niekedy sa mi zdá, že sa pohybujem ako auto v Matrixe, pomaly ako v spomalenom filme, okolo ubieha svet, a ja som predsa len rýchlejšia, moj čas letí, ale pohybujem sa pomaly.

Hovorím to Dene.
"Čas mi ubieha tak, že sa hýbem. Ale súčasne sa pohybuje aj všetko ostatné. A tiež plynie ten normálny čas. Takže to vyzerá tak, že som spomalený film, ale v skutočnosti som rýchlejšia ako ostatní."
"Si v poriadku?" spýta sa ma automaticky.
"Nie je," odpovie jej Nina.

"Ty nie si v poriadku," hovorí mi naša Evka v práci. Má mierne ustaraný výraz.

Mám tu veľa kníh a farebné hrnčeky na čaj a akúsi nechuť duši, spotené tričko ráno a vyššie učty za vodu. V koši v práci paličky od nanukov, výber čajov väčší ako v čajovni. Priveľa pocitov a váhania. A prázdne miesta. A relativitu dočasnosti.