Opička

Pískla mi smska, že: Chceme sa dnes?
Bolo 04:00 ráno, tak som len odpísala, že: Nemam silu pisat. A hodila som sa o posteľ. Skoré ráno, okolo 11:00, som mu poslala ďalšiu, že: Stale nemam silu. Pis mail. Dostanes mail.
Raňajky som spojila s obedom a vyjedla som všetky zásoby. Pri ich zhromažďovaní som zistila, že na jeden kus nejakej potraviny pripadajú tri flaše alkoholu.
Vybrala som vajíčka z prepravky, pripočítala flaše minerálky a jeden džús, aby som ako tak vyrovnala skóre. Dala som si tučné raňajky. Dvakrát.

Auto som neriskovala, vzala som si taxík. Kolegovia išli práve na obed, tak som sa pridala. Čašník si zapisoval objednávku, ja som blbo-nemým pohľadom počítala päť kexov-podpivníkov. Asi tri minúty. Vytrhla ma až jeho opakovaná otázka: "A vám slečna?"
Zdvihla som k nemu svoju doráňanú tvár a zabité oči, nadýchla som sa, ale predbehol ma.
"Slepačiu? A kávu?", navrhol.
"Slepačiu horúcu. A studenú minerálku."

V práci som zaspala v kútiku pre neposlušných alkoholikov. Máme taký malý kancel, kde sa chodíme ukrývať. Sme natoľko triezvi, aby sme usúdili, že nebudeme otravovať kolegov sebou a svojou opicou. Klíma je tam nastavená na sladkých 18, vedľa stola nealko - niekoľko druhov a na stole tic-tac a žuvačky. A pod oknom gauč.

"Tak ako, dievča?" vrazil mi šéf do môjho súkromného pavilónu opíc.
"Na piču, nevidíš?"
"Pýtam sa ťa na tých Belgičanov."
"V podstate nás berú," a zaradila som spiatočku do pamäti. "Viac ti poviem, keď si spomeniem. Ak si spomeniem. A teraz ma nechaj, lebo ti budú opice behať po firme."
Dal mi pusu na čelo, zaškeril sa ako šašo, zdvihol palec a odišiel.
Zadriemala som.

Bolo sedem večer, keď som si otvorila maily. Od neho. Môj len-sex priatelíček. Písal niečo o večeri, vínku (pri tom slove ma trochu naplo), príjemne strávenom večeri a ešte príjemnejšej noci. Dnes.
Moja odpoveď bola ukecanejšia, ale negatívna. Napísala som mu, nech mi z hlavy a rýchlo vymenuje aspoň desať druhov chlastu a ak aspoň na dve odpoviem "včera som nepila", tak ma môže dnes tak maximálne uložiť spať. Ale radšej nech sa nenamáha, som dopísala.
Pripojila som mu môj menštruačný kalendár - zajtra.
Zoznam filmov a divadelných hier, ktoré chcem vidieť - tento mesiac.
Dopísala som aj www.prada.com, to z toho filmu, ale pripojila som aj veľkého smajla, až taký obetavý byť nemusí.
Mail som poslala, jeho v podstate do paže na najbližších pár dní.

Doma som si vliezla do vane. Zavolala môjmu nevlastnému bráškovi, ktorý mi je vlastnejší ako ktokoľvek iný a nevymenila by som ani za vlastného súkromného Boha, knihu všetkých kúziel a večnú krásu a mladosť v jednom balení.
"Potrebujem ťa, poď so mnou nakupovať." povedala som.
"Ty chceš ísť nakupovať?"
"Vlastne chcem nákup."
Vzdychol si. A usmial, to viem.
"A čo potrebuješ kúpiť?"
"Plnú výbavu."
"V piatok, dobre?"
"Dobre. Ostaneš na víkend."
"Do soboty určite," povie mi.

A potom si dopustím teplú vodu. Kliknem PUBLISH. A napíšem šéfovi, že zajtra neexistujem.