Som to. To malé. Pohladkať. Po vláskoch, po líčku.
Dnes by som si sadlo v práci, otvorilo laptopidlo, pod nos dalo kávišku, voňavú. Ľavú ruku pod bradišku a pravou klikalo a klikalo po farebnom svete, obrázkoch a písmenkách.
Šatičky a dovolenky. Aftíčka a nové periny. Všetko chcem.
A namiesto toho tu makám ako plná fabrika po vojne. Bohés.
2 comments:
heh, myslim,ze viaceri mame podobne (zatial) nenaplnitelne tuzby ;))
ehma ja sa flákam :o)...
Post a Comment