Fragmenty

Málo som pila. Cez deň. Vodu, tekutiny... vôbec. Ak to spočítam, tak pohár džúsu, pol litra minerálky a dve kávy. Možno tri. A vyčúrala som asi tri litre. Tak to večer doháňam. Ležím s knihou a lejem do seba minerálku z fľaše. Liter, liter aj niečo.
A potom, okolo tretej v noci, stretávam Ninu. Obe sme na ceste životom, na ceste kam raz musí každý. Do sprchy a na toaletu. Ona tvrdí, že nevie spať "taká celá zalepená... od slín a tak... chápeš" hovorí mi. Ja o tretej ráno chápem všetko.

++

Som tu sama. Sama v byte. Baby šli niekam na lyžovačku. Asi do Rakúska, ani neviem. Len Denisa raz hovorí: "Vivi požičaj mi auto." Hodila som jej kľúče a týždeň som ich nevidela.
Sama. Sama doma. Sama. Niekedy mi chýba... ako to nazvať. Prítomnosť existencie niekoho blízko. A dotyk. Len to, že niekto je, niekde blízko. Spí vo vedľajšej izbe.
Niekedy mi chýba niekto, kto spí pri mne. Keď sa rozanalyzujem, nie je to často. Zatial je to dobré, dobré. Hovorím si. Nie často. Dobré.

++

Vlastne nevlastný brat, Dominika a jej otec. A ja. My musíme vyzerať. Hlavne zdiaľky. Dvaja mĺkvy chlapi, skvele vyzerajúci. Unavení... ale to až tak nevidieť. Bavia sa spolu potichu, na stoličkách naklonení k sebe.
Malá Dominika vykrikuje, Vivi sem, Vivi tam. Má tmavé vlasy, ako ja. Naťahuje mi ruky.
...aha, dvaja teplý otcovia, ona darca a ich dieťa.
Zrušte zrkadlové výklady, rozosmievajú ma pri káve. A ja mám spoločnosť skvelých ľudí.

++

Dala by som si nejaký drink. Long drink. Niečo nové, čerstvé, letné. Alebo nie. Len vodku s ľadom a potom čaj. A nejaké hory. A sneh.

++

Bude víkend. O deň a noc.