February 23, 2008

Bližšie k nebu

Je čas vypadnúť z mesta. Len tak. Niekam. Ja viem, že skončím niekde na horách, na nejakej horskej chate. Vonku bude úplne iné počasie ako tu dole. Budem piť čaj a chatárov pes príde aspoň raz za hodinu na kus reči. Dám mu piškótu. Povie mi tajomstvo.

Príde horský nosič, kývne na pozdrav. Zje za troch. Je chudší ako ja. Zaspí v kúte s hlavou opretou o batoh. Odfotím si ho do privátnej galérie.

Vonku vietor rozfúka hmlu a priženie mraky. Sneží. Nejaký malý chlapec, ktorý je tu s otcom, prstom nakreslil "smajl" na zarosené okno. Už len zazipsovať spacák. Na raňajky bude praženica a slanina.

1 comment:

Anonymous said...

Dievca, ty mi ale robis chute :( skoda ze tu u mna teraz take nehrozi... hned by som sa odprasil niekam mimo civilizacie... *fnuk*