Dovolenka

Vzala som si dovolenku. Len na dnes. Vzala som si dovolenku, aby som mohla pracovať. Len tak. Lebo ma to baví, lebo sa mi chce. Len tak. Lebo je to skvelé.

"Viv, nič nestíham," hovoríš mi pri polnočnej káve.
"Zaraď sa."
Aspoň sa usmievaš, nie úplne veselo, nie úplne unavene. Nie...
Postačujúco. Máličko očarujúco. Všimol si si? Tá čašníčka už tu bola trikrát.
A ty nič nechceš. Denisa by chcela aspoň ju.
"Ale ja by som potreboval obývačku. Navrhnúť, vymyslieť, zladiť.... Veď ja ani neviem, aké to je veľké," hovoríš.
"Mňa to baví, navrhnem, vymyslím a ty budeš mať. Chceš?" hovorím.
"Chcem."

A tak krokujem po tvojej novej obývačke, presúvam krabice z monitorov, televízorov. Kreslím si. Smejem sa. Moja dvanásť ročná asistentka má tričko od čokolády. A pery po tebe. Očami je na mamu. Krásna pripomienka. Vieš aká je? Vieš aká je skvelá. Vieš akú chce mať obývačku?
Ja už to viem.:-)

Mimochodom, je to 63 štvorcov.