Vstala som. Nerobím to často, ale v nedeľu sa snažím vstať skoro alebo aspoň skôr. Skôr ako v sobotu alebo v pracovný deň. Asi tak do ôsmej. Ale musím vstať z postele, nie len otvoriť oči, to by mi dlho nevydržalo. Aj kniha by ma uspala.
A tak sedím alebo stojím pri okne alebo na balkóne a dívam sa na mesto. Nie je to úplne zaujímavé, len to vypĺňa obzor, niekedy aj myšlienky. S hrnčekom čaju, alebo hrnčekmi čajov. Niekedy si zoberiem aj ďalekohľad. Raz som dokonca uvažovala, že si kúpim taký ten veľký na nožičkách. Taký čo mi priblíži okná z mesta tak, že rozoznám farbu očí, keď tam niekto bude stáť.
Ale mne na farbe očí nezáleží a v nedeľu ráno aj tak všetci ešte spia.
O tomto čase si predstavujem surealizmus. Možno v inom meste. Neviem. Ale tu, v Bratislave, ktovie, či by to bolo možné. Ulice voňajúce raňajkami a novinami, rozhovory, úsmevy. Všetci sú na seba milší, bezprostredneší.
Len tak posedávajú v kaviarňach alebo v parku.
Slečna sedí na lavičke, tvár má otočenú do slnka a oči privreté pod slnečnými okuliarmi. A pán v rokoch ide s Danym (to by mohol byť nejaký štvornohý orech) okolo a díva sa na slečnu a celý čas sa usmieva. Dany k nej pribehne, oňuchá ju, slečna otvorí oči a všimne si ich. Tiež sa usmieva.
Pán si k nej prisadne a začne jej rozprávať... niečo, na tom nezáleží. Nie dlho, potom sa postaví, zaželá pekný deň a odíde na kávu do kaviarne Nad bránou, lebo ako povie: "V iný deň by som tam nešiel, ale v nedeľu tam nechodí majiteľ, tak je tam veľmi príjemne. Dokonca aj káva je chutnejšia."
A slečna si domyslí, že majiteľ je asi sviňa a otravuje v každý iný deň. Poškrabe Danyho za ušami, ten odbehne a tak sa deje všetko ďalej. Asi tak do tretej poobede.
1 comment:
...je zvláštne, ako má nedeľa svoju atmosféru, všetko je iné - byt, atmosféra v byte, raňajky - milujem nedeľné rána
pekné čítanie
Post a Comment