Skoro rande

Aha, sedem voľných minút, idem sem niečo napísať.... aj tak mi to presne nevyšlo.

Rande bolo. A bolo s geniálnym výsledkom. Prišla som na miesto stretnutia o polhodinu skôr. Lebo sa mi chcelo. Preto. Lebo som mala čas a ja nemôžem sedieť doma nachystaná a mať čas. Ja radšej nestíham, nie veľa, pár minút.
Ale keď mám čas a už fakt nemám čo robiť, tak na seba kukám do zrkadla, do skrine a vymýšlam, ako by som sa vylepšila. A to potom zle skončí. Lebo z dlhej sukne môže byť krátka a potom ešte kratšia, čižmy sa predlžujú, výstrih zväčšuje, pery červené a červenšie.
Potom sa na seba pozriem, je mi do smiechu. A navyše sa v tom necítim pohodlne. Pozriem na hodinky a zistím, že už meškám. Tak šiahnem do skrine po prvé džíny, čo tam visia, košeľu alebo blúzku, kabát a frčím.
A tam chlapík ma kvádro a košelu od Bossa, ani na vlastnú svadbu by nešiel taký nahodený. A ja akoby som šla v piatok z práca. Z nočnej.

A preto radšej idem skôr, zoberiem si z baru nejaký časák a neriešim to, čo mám na sebe. Lenže všetky časáky sú rozchytané a tak som čumela do dovolenkových ponúk. Katalóg tých lepších destinácií. Tak som si trošku zaslintala.
Potom sa zjavil milý čašník a ostal milý aj keď som mu povedala "Len minerálku".
"Vivuška dovolenku hľadáš?" a kým som sa stihla otočiť, dostala cmuk-cmuk na líca.
"Že jak dobre vyzeráš, moja," povedal mi afektovane.
"Prestaň s tým," pozrela som dvomi dýkami. Ale s úsmevom. Ja to tááák neznášam. V rádiu alebo v Modelkách je to fajn, ale "vonku" to neznášam.
Toto ešte nebolo rande, len kamarát, čo sa tu vyskytol. Len sa mi nechcelo vysvetľovať, čo tu robím, tak som sa tvárila, že nejakú dovolenku by som si zaslúžila. A on robí v jednej cestovke a hovorí:
"Rozhodni sa do týždňa a leť na Kubu. Teraz máme dobré ceny na last-minute."
A odišiel a nechal ma s časákom otvoreným presne na Kube.
Hmmm, slnieššško, vodiššškáá...

knock-knock

Prišlo moje rande. A o päť minút skôr! To nebude dobré, povedala som si.
Poznáme sa dlhšie, cez našu Evku, lebo ona asi pozná každého. Volá sa Dalibor, alebo Dali a je tak trochu konkurencia aj obchodný partner.
Vysoký, blonďavý, krásny, mužný, príjemný spoločník, pozorný a... a úplne nezaujímavý. Nepríťažlivý.
A tak som sedela oproti nemu, prikyvovala alebo nesúhlasila, rozprávala a fungovala ako to autíčko, ktorému sa niečo natiahne a ono ide a ide, kým ho netreba natiahnuť znovu.
A celý ten čas som mu čumela ponad plece k baru, kde sedel taký "šedý" chlap. Džíny, čierne tričko, biele víno a katalóg s mojou Kubou.
Mne sa páčilo ako sa hýbe, akoby to tu neexistovalo, prišiel som, zapadol som, vypadol som. Mal zaujímavý profil, škoda, že sa ani raz neotočil. Možno by som aj žmurkla. Ha! Aká som ja len sebaistá a odvážna, takto za klávesnicou.
No a všetky ženské čumeli na Daliho, teda všetky nie. A ešte jedna, aspoň sa mi zdá, čumela na mňa.
No a potom rande skončilo. A ani presne neviem ako. Na prvé rande idem vždy autom. Lebo on vždy zahlási, niečo ako "Odveziem ťa" alebo "Zoberiem taxík" alebo niečo také.
A ja poviem: "Lenže ja som tu autom."

Ale tá Kuba mi vŕta v hlave. Žeby... Asi... Nóó...