Noty v notese

Môj milý smutný denníček, len v skratke ti napíšem, čo si ešte pamatám.
- Šesť dní Brussels a Gent, od čokolády mám aj ponožky.
- Dena je bi. Ty nevieš, kto je Dena. To som nenapísala. Ale už určite vieš. Percentuálne sme to nepreberali, a tak ani neviem koho teraz hľadá. Ona, on? Aj tak je niekde vonku, asi niečo "rieši".
- Porezala som sa.
Ach, tento elektronický svet... Keby som si písala denník atramentovým perom na kvalitný papier, mohla som tu nechat životnú stopu. Uschla by, zhnedla, ale bol by to stále kúsok zo mňa. Vyliala by som si do teba dušu cez otvorenú ranu. A ešte by to chcelo pár sĺz, ktoré by uschli a zmizli. Len papier by dával tušiť, že na zvlnenom papieri niečo bolo. Unesieš vôbec moju dušu, denníček?
- Ešte asi tridsať strán a mám analýzu hotovú. Mne sa tááák nechce. A tááááááák musím.
- Chcem zázrak. Ale asi mi to nikto nezariadi. Ja teda niečo vymyslím, niečo ako pekný deň, alebo nové topánky alebo divadlo. A spravím si malý zázrak. A potom sa budem tváriť milo prekvapene.
- Čo ešte? Zhasni.