Najdrahší denníček...
(hudbu, hudbúú, mjúúúzik)
sorry kámo, prepáč to oslovenie, vtípky.
Sedím na dvojke.
Kúpila som si hodiny do izby - 3 x 3 metre. Taký veľký biely ciferník bez ručičiek s čiernym okrajom. Môj nový koberec. Do stredu som položila lampu.
Prídem domov, pozriem na hodinky a sadnem si na hodinu. O hodinu sa posuniem. A takto si po hodinách posúvam laptop, knihu večeru, ovládač, deku, vankúš... O hodinu na hodinu.
p.s.
Ešte stále sa mi nechce písať. A vôbec, pozri kde sedím.
December 28, 2007
December 16, 2007
Inokedy
Je predsa na slnko jasnejšie, že sa mi nič nechce.
Prečo to nikto nechápe?
p.s.
Denníček,
ozvem sa neskôr.
Prečo to nikto nechápe?
p.s.
Denníček,
ozvem sa neskôr.
Subscribe to:
Posts (Atom)